Igor Luther sa narodil 5. augusta 1942 v Jakube, dnes časť Banskej
Bystrice. Po maturite pôsobil rok v Československej televízii Bratislava
ako prvý asistent kameramana. V roku 1967 ukončil štúdium na Filmovej a
televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe. Počas
štúdia sa zoznámil s režisérmi Jurajom Jakubiskom a Elom Havettom a tiež
s českým scenáristom Luborom Dohnalom, s ktorými neskôr spolupracoval.
Jeho celovečerným debutom bol film Juraja Jakubiska Kristove roky
(1967), s ktorým sa podieľal aj na ďalšej legendárnej snímke Vtáčkovia,
siroty a blázni (1969). Za kamerou stál aj pri nakrúcaní umelecky
výrazných snímok francúzskeho režiséra Alaina Robbe–Grilleta Muž, ktorý
luže (1968) a Eden a potom (1970).
Po okupácii Československa vojskami Sovietskeho zväzu a Varšavskej
zmluvy emigroval do Paríža, ale neskôr sa usadil vo vtedajšej Nemeckej
spolkovej republike (NSR), kde žil najprv v Hamburgu a potom v Mníchove.
V emigrácii úspešne pokračoval vo svojej profesii a stal sa uznávaným
európskym filmovým kameramanom. Neoddeliteľnou súčasťou jeho tvorivého
štýlu sa stalo využívanie reálneho svetla a širokouhlých objektívov.
Úspešnú spoluprácu nadviazal s nemeckým režisérom Volkerom
Schlöndorffom. V roku 1976 s ním nakrútil film Rana z milosti. O tri
roky neskôr z ich spolupráce vznikla snímka Plechový bubienok, ktorá
bola filmovou adaptáciou rovnomenného románu nemeckého spisovateľa
Güntera Grassa. Film získal Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný
film.
So Schlöndorffom nakrútil v roku 1990 aj rovnomennú adaptáciu románu
kanadskej spisovateľky Margaret Atwoodovej Príbeh služobníčky (The
Handmaid's Tale).
Medzinárodne uznávaný kameraman spolupracoval s viacerými významnými
zahraničnými režisérmi ako Michael Verhoeven, Ulrich Schamoni, Andrzej
Wajda či Michael Haneke, ale aj s emigrantami z Československa
Stanislavom Barabášom, Vojtěchom Jasným a Janom Němcom.
Jeho bohatú kameramanskú filmografiu tvoria okrem iných snímky MitGift
(Vražedné dedičstvo, r. Michael Verhoeven, 1976), Liebe in Deutschland,
Eine (Láska v Nemecku, r. Andrzej Wajda, 1983), Danton (r. Andrzej
Wajda, 1983), Das Bett (Posteľ, r. Oskar Reif, Posteľ, 1998), alebo
televízny film Inferno (1973), ktorý režíroval Stanislav Barabáš.
S bratom, režisérom Miloslavom Lutherom, nakrútil snímky Tango s komármi
(2009) a Krok do tmy (2014). Podieľal sa tiež na českom koprodukčnom
poviedkovom filme Praha očima... (1999).
Igor Luther dostal nemecké filmové ocenenie Goldene Kamera (Zlatá
kamera). Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos do
slovenskej kinematografie, ktorú udeľuje Slovenská filmová a televízna
akadémia (SFTA), si prevzal v apríli 2016.
Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová mu 1. januára 2020
udelila Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj
Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Slovenský svetoznámy kameraman Igor Luther zomrel 7. júna 2020 v chorvátskej Rijeke vo 77 rokov.